ECB urobila malý krok späť, keď zdvihla kľúčové úroky o 50 bázických
bodov po ich zvýšení o 75 bodov na predchádzajúcich zadaniach, rovnako
ako americká centrálna banka Fed o deň skôr.
Vo vyhlásení však uviedla, že rast spotrebiteľských cien zostáva "príliš
vysoký" a predpokladá, že zostane "príliš dlho" nad jej cieľom na
úrovni 2 %. Upozornila preto, že príde ďalšie zvyšovanie sadzieb, aby sa
zmiernil rast nákladov na potraviny a bývanie, ktoré decimuje peňaženky
domácností.
Prezidentka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii
skonštatovala, že aj keď sa podarilo dosiahnuť v uplynulých mesiacoch
pokrok, predstavitelia banky majú pred sebou ešte "dlhú hru". Eurozóna
by sa preto mala pripraviť na ďalšie "výrazné zvýšenie úrokových sadzieb stabilným tempom", aby vysoká inflácia klesla.
"Výrazný rast stabilným tempom znamená, že by sme mali očakávať
zvyšovanie úrokových sadzieb tempom 50 bázických bodov po istý čas," povedala Lagardová novinárom.
Miera inflácie v 19 krajinách, ktoré používajú euro, klesla v novembri
na 10 % z rekordných 10,6 % v októbri. Bol to jej prvý pokles od júna
2021. Predstavitelia ECB ale tvrdia, že je ešte skoro povedať, že
inflácia už má za sebou vrchol, keďže Európe hrozí recesia.
Zvýšenie kľúčových úrokov ECB o 50 bázických bodov je stále väčšie ako v
minulosti, pred pandémiou ochorenia COVID-19 a energetickou krízou.
Ekonomické vyhliadky v eurozóne v najbližšom období smerujú nadol,
pričom vojna na Ukrajine predstavuje "významné" riziko, povedala ďalej
Lagardová. "Riziká pre výhľad hospodárskeho rastu sú negatívne, najmä v krátkodobom horizonte,"
vyhlásila. Vojna proti Ukrajine zostáva významným rizikovým faktorom
poklesu ekonomiky. A zároveň inflačné riziká sú stále vychýlené smerom
nahor, poznamenala šéfka ECB, pričom ako dôvod uviedla možnosť vyššieho,
než očakávaného rastu miezd a vládnych podporných opatrení. ECB
momentálne očakáva, že akákoľvek recesia v euroregióne bude "relatívne
krátkodobá a plytká".
Banka najnovšie predpovedá infláciu v menovom bloku v tomto roku na
úrovni 8,4 %, v roku 2023 jej pokles na 6,3 %, v roku 2024 na 3,4 % a v
roku 2025 na 2,3 %. V septembri pritom ešte predpovedala spomalenie
inflácie v budúcom roku na 5,5 %.
Pokiaľ ide o hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny, ECB odhaduje, že sa
zníži v súčasnom, 4. štvrťroku 2022 aj v nasledujúcom 1. štvrťroku 2023 v
dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, oslabenia globálnej
ekonomickej aktivity a prísnejších podmienok financovania.
Celkovo centrálna banka teraz počíta s rastom ekonomiky euroregiónu o
3,4 % za celý rok 2022, o 0,5 % v roku 2023, o 1,9 % v roku 2024 a o 1,8
% v roku 2025.
V septembri banka predpovedala rast HDP na budúci rok o 0,9 %, zatiaľ čo prognózu pre roky 2024 a 2025 nezmenila.